Čo všetko sa dá stihnúť za jeden jediný rok? V minulom roku sme si nedali jediné predsavzatie a napriek tomu sme stihli viac, ako keby sme si to plánovali.
Rok 2017 bol vcelku výživný a bohatý nielen na rast tržieb a firmy ako takej. Tu je sumár udalostí:
1.ISPO
Výstava v Mníchove. Najväčšia koncentrácia všetkých outdoor a športových značiek, výrobcov a aj šuflikantov z Číny. 4 dni chodíte po pavilónoch, každý večer odchádzate s pocitom “mám dosť”. Nejdete tam nakupovať, ale riešiť obchodné príležitosti a spolupráce. No aj tak si pripadáte ako v raji neobmedzených možností. Teda vlastne neobmedzených iba do momentu, keď vám zástupca firmy povie, že minimálny odber od materiálu a farby je 500 metrov. Potom sú už obmedzené. Napriek tomu sme našli, čo sme chceli. Kedy bude nabudúce, to zatiaľ netušíme – viď bod 2.
2. otehotnieť
Áno, aj takéto príjemné momenty nastali. Popadla ma zároveň panika. Začali sa odsýpať hodiny času. Ako sa vraví, existuje život pred pôrodom a po pôrode. Všetci naokolo ma varovali, že potom už nič nebudem stíhať, tak som začala makať, ako by tento rok bol mojim posledným. V istom zmysle aj bol 🙂
3. kúpiť byt a presťahovať sa
S Tomášom sme sa presťahovali do vlastného. Tretí bol na ceste, dielňu sme potrebovali rozšíriť, výrobu navýšiť o ďalšie zákazky a prijať krajčírku. Tento krok bol teda nevyhnutným. Výber prízemného bytu hodnotím spätne ako to najlepšie, čo sme mohli spraviť. Neviem si predstaviť chodiť hore dole kvôli kuriérom, poštárke, s kočíkom bez zobudenia malého, s nákupmi atď. Výťah nemáme.
4. prijať prvého zamestnanca, stať sa šéfom
To bola tiež nevyhnutnosť. Nie len kvôli bodu číslo dva, ale celkovo. Už Vianoce 2016 boli masaker a očakávaný rast si pýtal ďalšie šikovné ruky a nohy. Ideálne niekoho, kto sa zorientuje v našich strihoch, materiáloch aj názvoch, bude samostatný aj kreatívny. Čo sme si vysnívali, to sme aj našli. Gabiku spod Nízkych Tatier, krajčírku s 20 ročnou praxou.
5. absolvovať zopár výletov
Tento rok sme sa museli krotiť a ďaleké destinácie odložiť. Čas vo dvojici sa krátil, tak sme si zaleteli aspoň do Srbska, do národného parku Stara Planina. To bolo jediné miesto, kde sa v 40 stupňových horúčavách dalo fungovať. Tam bolo len 32. Ďalšiu plánovanú destináciu Slovinsko sme vymenili za bližšie Tatry. Kým Tomáš sa tam pripravoval na 12ch trail, ja som si právom užívala lanovkovú turistiku. O tom koľko obmedzení nastane už počas tehotenstva som nemala ani páru. Zrazu je to za volantom pritesné, teplo nad 25 stupňov ničivé a spanie na karimatke dobrodružné. V Srbsku ma Tomáš požiadal o ruku, odpoveď ho neprekvapila.
6. svadba a svadobná cesta
V polovici augusta sme sa vzali. Prípravám sme moc nedali. Obrúčky s horskou tematikou, termín na úrade, merino šaty v krémovej farbe ladiace so ženíchom v merino tričku. Vybavené za týždeň aj s cestou. Tento deň sme nepoňali nijako špeciálne. Zhodli sme sa, že dôležitejších bude aj tak ďalších aspoň 100 rokov. Svadobnú cestu sme absolvovali v duchu relaxu, jemného oddychu a pozorovania hviezd. Výšľap na Veľký Kriváň bol pre mňa v 7.mom mesiaci highlight. Fyzička síce fajn, ale brucho ma ťahalo k zemi.
7. stihnúť, čo sa dá a porodiť
V piatok 10. novembra ráno o 3tej sa Erik rozhodol vyraziť na svoj prvý výstup. Na vrchole bol o 10tej, aby sa za svetla stihol vrátiť naspäť. Deň to bol pamätný a nasledujúce týždne hektické. Nebudem klamať, odpočítavala som dni do Vianoc. Ale nie preto, že by ma čakali darčeky pod stromčekom. Čakala som na deň, kedy nezazvoní kuriér ani telefón, Tomáš tu nebude každý deň do polnoci baliť zásielky, Gabika nebude musieť byť v strese, koľko má toho ešte ušiť a spoločne si povieme “je to za nami”. Ďakujeme, že máme robotu, lebo mať vyložené nohy celý rok a kávičkovať, to by tiež nešlo.
8. Tomáš dal výpoveď
Vedeli sme, že skôr či neskôr tento okamih nastane. No to, že nastane tak rýchlo, prekvapilo aj mňa. Tomáš mi jeden večer koncom novembra naservíroval svoju víziu, ja som behom pár ďalších dní spravila finančný prepočet a vravíme si, že ideme do toho. Po 5 rokoch dal výpoveď v práci. Ideme naozaj naplno budovať tú rodinnú firmu.
9. prežili sme Vianoce a záplavu objednávok doposiaľ nevídaných rozmerov 🙂
Hurá. Už dlho mi nepadol taký kameň zo srdca ako v momente, keď sme vyexpedovali poslednú frontu zásielok. Začína to byť vážne, aspoň toľko hovoria čísla za tento rok. Opäť som bola pri predpovediach skromná. Z jedného malého handmade projektíku sa zrazu stala výrobná firma. Budúce Vianoce tu bude musieť sedieť ďalšia krajčírka, aby mala s kým Gabika kávičkovať popri tom makaní.
Ďakujeme za prejavenú dôveru a za plnenie našich snov. Nech je rok 2018 presne taký, aký ho chcete mať.
